Divadlo v Liskovej
Vznik samostatnej Československej republiky v roku 1918 umožnil rozvoj slovenského jazyka a kultúry, o ktorý sa veľkou mierou pričinil i náš rodák MUDr. Vavro Šrobár. Snahou ochotníckych divadelníkov v Liskovej bolo pôsobenie na národné povedomie, kultúrne a duchovné povznesenie jej obyvateľov. Rozvoj divadelníctva na Slovensku ovplyvnil i vznik Slovenského národného divadla. Tento počin zapôsobil i na rozvoj divadelníctva v našej obci. V literárnom a historickom múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši nájdeme dokumenty o tom, že v roku 1914 bolo v Liskovej založené ochotnícke divadlo, na ktorého začiatkoch stála učiteľka Mária Almášiová. Pod jej vedením bola naštudovaná divadelná hra Jánošík už v roku 1922. Po nej nasledovali hry Gábriškiny pytači, Matka, Kríž pod lipami a Posledný muž. I napriek veľkým ťažkostiam úsilie našich divadelníkov sa stupňovalo. Divadlá sa hrávali v obecnom hostinci, katolíckej cirkevnej škole a v starej škole pri kostole. Režírovali ich učitelia Mária Almášiová, Zuzana Martinková, Michal Beluš a Ľudovít Šolc. Ochotníci nacvičovali v zimných a jarných mesiacoch, najmä v období Vianoc a Veľkej noci. V roku 1935 naštudovali tri divadelné predstavenia pod názvom Svätá Agneška, Betlehem a Narodil sa Kristus Pán. Čistý zisk z týchto divadelných predstavení bol venovaný na zakúpenie nového javiska. Od januára 1936 sa ochotníci v Liskovej združovali v divadelnom krúžku Slovač. Jeho predsedom sa stal správca ev. školy Ľudovít Šolc, podpredsedom učiteľ kat. školy Juraj Juriss. V tomto roku boli naštudované štyri divadelné hry s názvom Srdce a živá babka, Veselé výstupy, Biela kvetinka z Lisienx, ktoré režíroval učiteľ Šolc. Hru S úsmevom vianoc naštudoval učiteľ Juraj Juriss. Z finančného zisku ochotníkov, príspevkov občanov evanjelikov a katolíkov, urba-riátu a ružomberskej celulózky bolo vybudované nové javisko. Keďže s odstupom času odišli na zaslúžený odpočinok učitelia Michal Beluš a Ľudovít Šolc prevzali vedenie ochotníckeho spolku Slovač učitelia Kontra, Juriss, Grantner a s nimi aj Štefan Duraj, ktorý úspešne režíroval a hrával hlavné úlohy v ďalších divadelných hrách. V rokoch 1932 – 1936 naštudovali učiteľ Juraj Juriss a miestne reholné sestry Sv. Františka hry, Betlehemský hlásnik, Posledné dni Panny Márie, Fabiola a iné. Pre rozveselenie občanov nacvičili aj jednoaktovky s názvom Auto, Kocúrkovo a Živé noviny. Liskovskí ochotníci s naštudovanými divadelnými hrami navštevovali okolité dediny a mestá. Vystupovali v Turčianskom sv. Martine, Ružomberku, Liptovskom sv. Mikuláši, Nemeckej Ľubči, Liptovskej Teplej, Lúčkach, Liptovskej Štiavnici, Likavke, Príbovciach a Ďanovej v Turci. V týchto obciach odohrali divadelné hry Rok na dedine, Márnotratný syn, Jánošík, Matka, Trasovisko, Kamenný chodníček a Už sme všetci v jednom vreci. Úspechy na javisku vytvárali aj finančné predpoklady pre vylepšenie kulís a ďalšieho divadelného zariadenia, ktoré bolo objednané vo firme Pepa Máca na Morave. Cena tohto javiskového vybavenia činila okolo 16.000 ,- Kčs. Ochotnícka divadelná činnosť v Liskovej nebola prerušená ani v 40. rokoch. Pozornosť divákov upútali naši ochotníci naštudovaním novej hry Osud siroty. V réžii Marcela Dvorského i Štefana Duraja boli naštudované ďalšie divadelné hry ako Hrob lásky, Až lipa zakvitne, Tvrdohlavci a Obeť spovedného tajomstva. V týchto hrách účinkovali herci, Ján Uhrina, Sališ, Marcel Dvorský, Jozef a Štefan Todek, Karol Dvorský – Bobola, Dr. Jozef Garaj, JUDr. Vl. Slimák, Otília Slimáková, Štefánia Dvorská, Emília Martinokovičová, Marcel Nemček, Karol Dvorský, Jozef Piecka, Jozef Blaško, Albina Kubalová, Melánia Vyskočová, Štefan Sliačan, Beta Múková, Štefan Lubelec, Dodika Luptáková, Berta Rezníková, Štefan Lukáč –Križan,Ondrej Baláž a Štefan Forgáč. Divadelné predstavenia v tomto sa hrávali v starej škole pri kostole ( Dom p. Jozefa Cambera ). V 50 – tych rokoch za réžie Marcela Dvorského bola naštudovaná hra Nevesta zo žalára, ktorá mala na občanov hlboký mravný a výchovný vplyv. V týchto rokoch sa ochotnícka činnosť liskovských divadelníkov rozšírilo o mladú generáciu hercov pod vedením učiteľky Eleny Hrklovej, ktorá úspešne naštudovala divadelné hry Páva, Dámy a husári, Juvelír, Úderka piatej ulice, Dostaveníčko, a ďalšie. V týchto hrách účinkovali Milan a Oľga Slimáková, Peter a Božena Surová, Ladislav a Bibiana Demková, Ján a Mária Kuteľová, Oľga Lauková – Likavcová, Želmíra Klačková – Profantová, Emília Forgáčová – Jarmayová, Tibor Kubala, Štefan Sliačan, Štefan Lubelec, Bohuš Richter, Alfréd Forgáč, Ema Almanová, Štefánia Horváthová a ďalší.Mladí ochotníci zodpovedne pristupovali k daným úlohám. Divadelná scéna bola presťahovaná do Gulejovho domu. V 60-tych rokoch bola naštudovaná hra Odrodilci v réžii Marcela Dvorského. Svojim hereckým výkonom divákov upútali Jozef Piecka, Marcel Dvorský, Štefánia Dvorská, Oľga Chovancová – Rezníková. Hra bola uvedená pod patronátom hasičov obce. V 70-tych rokoch Marcel Dvorský naštudoval hru Ženský zákon. Výborné herecké výkony podali Melánia Vyskočová, Štefánia Dvorská, Štefan Sliačan, Albína Kubalová, Peter Surový a Eva Liskovcová. Vzápätí bola naštudovaná ďalšia hra Jej pastorkyňa. O rozvoj kultúry v Liskovej sa zaslúžili i učitelia Oľga Števlíková, Eva Liskovcová, Elena Hrkľová, Ľudmila Muríňová, Miloslav Slimák a Jozef Lihan, ktorí odviedli kus dobrej práce i v ochotníckom divadle. V radoch našich divadelných ochotníkov vyrástli nielen dobrí herci, ale aj režiséri. Za všetkých môžeme spomenúť Štefana Ľubelca, ktorý režíroval hry Kocúrkovo, Bacúchov dvor, Ženba, Buky podpolianske, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Čertov mlyn a iné. V nich sa prezentovali iďalší ochotnícki herci, ako napríklad Jozef Lukáč, Tibor Mišata, Pavol Lauko, Ján Balco, Ferdinand Márnota, Mikuláš Jób, Jaroslav a Bohuš Richterovci, Mária Hrnčiarová, Jolana Chovancová, Oľga Slimáková, Ida Ľubelcová, Emília Forgáčová, Jozef Forgáč a Štefan Nemček.Podiel na ďalšom vývoji ochotníckeho divadla v Liskovej mal aj vtedajší riaditeľ ZDŠ Emil Cabánek s manželkou Evou. S našimi ochotníkmi naštudoval divadelné hry O veselom hrobárovi, Chudák manžel, Tartuffe, Úklady a láska a Hora volá. Tieto hry priblížili i občanom okolitých obcí. Herecké obsadenie bolo tradičné a obsahovalo mená Štefan Ľubelec, Ján Uhrina, Štefánia Dvorská, Beta Múková, Oľga Slimáková, Oľga Dvorská, Pavol Múka, František Hýravý, Peter Surový a Štefan Sliačan a Miloslav Slimák.Pod vedením režiséra Tibora Kubalu sa postupne predstavovala nová generácia hercov. V roku 1975 bola v jeho réžii uvedená veselohra Májová noc. Premiéra tejto hry mala veľký úspech. Jej protagonistami boli opäť herci Štefan Sliačan, Štefan Ľubelec, Miloslav Slimák, Oľga Slimáková, Ladislav Demko, Bibiána Demková, Marta Viharová, Mária Sojaková, Alena Švárna, Miroslav Kendera, Pavol Múka, Juraj Plavecký, Viliam Nemček, Miroslav Chovanec a Ľubomír Nemček. Úspech zožala aj hra Dvaja muži v šachu, ktorá pod réžijnou taktovkou Tibora KubaluZískala prvú cenu v okresnej súťaži divadelných hier kategórie „C“. Za najlepší herecký výkon boli odmenení herci Magda Kubalová a Ľubomír Chovanec. Tibor Kubala bol poctený cenou za réžiu. Jeho režisérsky talent sa prejavil aj v hrách Starý zaľúbenec, Ulička, U nás taká obyčaj, Bláznivá hodina, Nový život, Jednotkári a Veža nádeje. V roku 1979 nastala zmena v práci ochotníckych divadiel na Slovensku. V Liskovej sa vytvorila Základná organizácia zväzu divadelných ochotníkov Slovenska. Za predsedu bol zvole-ný Ernest Fajta a umeleckým vedúcim sa stal Tibor Kubala. Základná organizácia ZDOS praco-vala podľa stanov, ktoré vydal ÚV ZDOS v Martine. Od tohto roku získala organizácia aj svoju pečať a logo. V roku 1990 režisér Ernest Fajta naštudoval drámu Pytliakova žena. V hlavných úlohách sa predstavili herci Mária Dvoøáková, Jana Paprskárová, Eva Lukáčová, Emília Mašutová, Bibiána Fajtová, Andrej Hrnčiar, Ernest Fajta, Ján Malý a Miroslav Gallo. Ochotnícka činnosť našich divadelníkov sa po desaťročia prenášala z pokolenia na pokolenie. V období 80-tych a 90-tych rokov na našej divadelnej scéne vyrástlo veľa mladých nádejných hercov, medzi ktorých môžeme zaradiť najmä Magdu Kubalovú, Ľubomíra Chovanca, Martu Viharovú, Andreja Hrnčiara, Tibora Kubalu, Máriu Dvoøákovú, Janu Paprskárovú, Lídiu Forgáčovú, Vieru Magulovú, Emíliu Mašutovú, Evu Lukáčovú, Bibiánu Fajtovú, Klaudiu Gule-jovú, Darinu Jurgošovú, Editu Klukovú, Juraja Plaveckého Ernesta Fajtu, Miroslava Kenderu, Jána Malého, Miroslava Gallu, Ľubomíra Drobúľa, Jána Lukáča, Martinu Mastišovú, Lídiu Kondrovú, Štefana Ľubelca, Marínu Hrnčiarovú, Danu Antalčíkovú, Annu Fajtovú, Romana Dvorského, Milana Sršňa a Petra Lukáča. V roku 1983 začal ZDOS spolupracovať so ZDŠ Lisková s cieľom vytvorenia detského divadelného krúžku. V réžii Magdy Kubalovej a Viery Mikovej boli naštudované rozprávky Ako princezná hádala až prehádala a Snehulienka. O ďalší rok naši divadelníci zorganizovali prehliadku ochotníckych divadiel Slovenska. Pri tejto príležitosti členka nášho divadelného súboru Marta Viharová prevzala ocenenie za najlepší herecký výkon. V roku 1991 režisér Tibor Kubala naštudoval hru Nevesta zo žalára, ktorá u divákov zožala veľký úspech.Naše ochotnícke divadlo v celej jeho histórii a umeleckej činnosti zohrávalo nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji estetickej výchovy všetkých našich obyvateľov. Sme presvedčení, že v tejto úspešnej činnosti bude aj naďalej pokračovať a neustále rozvíjať bohaté kultúrne tradície našej obce.
Autor: Miloslav Slimák a Oľga Slimáko,
Modifikoval: Edita Forgáčová,