Obec Lisková Dnes je pondelok, 21.10.2019

Sestra Mária Eulália KUBALOVÁ rozpráva o svojom živote

Narodila som sa 3.4.1922 v Liskovej. Do školy som chodila 6 tried v Liskovej a 4 meštianky v Ružomberku. Ako l6.ročná som vstúpila do rehole „Sestier sv. kríža“ v Podunajských Biskupiciach, kde som absolvovala kurz katechetky, tam som sa aj učila.V roku 1950 bez ohlásenia prišli k nám komunisti, doviezli dva nákladné autá plné väzňov, ktorí mali pomáhať baliť. Nemali však čo robiť, lebo sme mohli mať iba jeden kufrík. Všetko ostalo tam. Medzitým prišla tzv. porota, ktorá zadelila zdravé sestry na poľnohospodárske družstvo do Budmeríc a choré do Ivanky pri Nitre, /tam som patrila aj ja/ tam sne boli zadelené ku „paramentike“, čo znamená šiť a vyšívať veci čo patria do kostola, ktoré potom draho predávali.Od roku 196l-1969 nasledoval Kyjov - ústav pre mentálne postihnuté deti, tam som pracovala ako vychovávateľka.V roku 1969-1978 Lendak, kde som bola pridelená k údržbe kostola a okolia. Na nátlakokresného komunistického cirkevníka /tak sme ho volali/som musela odísť, lebo som nechcela vyzliecť rehoľné rúcho. Tak som prišla domov do Liskovej. Tu som bola spojka medzi provinciálnou predstavenou a mladými sestrami, ktoré pracovali v civile ako zdravotné sestry a lekárky. To bolo veľmi riskantné. Doma som nacvičovala deti spievať, hrať na mandolíne a gitare. Tak vznikol detský súbor a pokračuje až dodnes. Po páde totality som nastúpila do Hamiskypri Košiciach ako katachétka, aj tu som učila spievaťa hrať na hudobné nástroje. Ale tu sa skončila mojaučiteľská kariéra, dostala som porážku, o rok infarkt a ďalšie choroby. Ale ďakovať Pánu Bohu som to prekonalaa môžem vyšívať omšové rúcha pre kňazov. Len nohy ma nechcú nosiť. Ale som vďačná Pánu Bohu, že môžem ešte pracovať.

Autor: Sestra Mária Eulália KUBALOVÁ,
Modifikoval: Edita Forgáčová,

Najbližšie podujatia



Organizácie a Združenia


Archív