Stravovanie občanov v minulosti
Stravovanie občanov Liptova bolo v minulosti založené predovšetkým na domácich zdrojoch. Ľudia jedli to, čo si dopestovali, prípadne dochovali vo svojich domácnostiach. Významnou plodinou bola pohánka, kapusta, z obilovín sa pestovala pšenica, ovos, jačmeň. Varili sa kašovité jedlá zo zrnín a obilovín. Konzumovali sa s mliekom, škvarkami alebo sušeným ovocím. Od 19.storočia sa v Liptove začali pestovať zemiaky a stali sa nepostrádateľnou zložkou potravy. Z čerstvej kapusty sa varili polievky, prívarky, posýpky na halušky, plnili sa kapustníky. Kyslá kapusta sa jedla surová aj varená. Sviatočným jedlom bola aj kapusta s údeným mäsom alebo klobásou. Využívala sa aj kyslá polievka zo suda – kapustnica.Zemiaky sa varili samé alebo ako príloha k iným pokrmom. Varili sa halušky, placky, kulaša, droby. Dôležitou súčasťou boli aj strukoviny, najmä hrach a fazuľa.Múku si obyvatelia zomleli v dedinských mlynoch z vlastného dopestovaného obilia.Okrem vareného jedla sa piekli aj koláče. Najjednoduchšie boli posúchy z chlebového cesta plnené rozličnými plnkami. Ďalej sa piekli vianočky, záviny, na fašiangy fánky a krapne.Dôležitou súčasťou stravy bolo mlieko ako jedlo aj ako príloha / kyslé aj sladké / pri zapíjaní jedál. Mliečne produkty – maslo, smotana a tvaroch sa konzumovali zriedkavo. Rovnako aj mäso sa na stoloch objavovalo len príležitostne a na sviatky aj to len z vlastných zdrojov / čo si dochovali /. Hydina sa jedla málo, pretože patrila medzi zdroj príjmov v domácnosti. Ryby sa jedli najviac na Vianoce – údené. Vajcia sa v ľudovej strave konzumovali zriedkavo, väčšinou sa predávali na trhu. Viac sa konzumovali na Veľkú noc a podávali sa nájomným šichníkom alebo robotníkom. V ľudovom stravovaní prevládali jedlá slané. Cukor sa používal iba na sladenie bielej kávy z cigórie alebo melty.. Najviac sa kupovali cukrové homole – klobúkový cukor. Známy je aj žltý cukor, ktorá sa používal ako liek proti kašlu. Ako nápoje sa používali hlavne bylinkové čaje / z lipového kvetu, materiny dúšky, trezalky, šípok, jahodových a malinových listov – navzájom sa miešali /. Súčasťou stravy bolo aj ovocie – hlavne sušené / jablká, slivky, hrušky /. Jedli sa aj huby – buď čerstvé do polievok alebo sušené. Ľudia zbierali len známe druhy.Rodina sa stretávala pri spoločnom stole najmä ráno a večer. Jedávalo sa z jednej misy každý člen domácnosti mal vlastnú lyžicu. Ranné jedlo bývalo sýte a výdatné, pretože väčšinou bolo hlavným chodom dňa pred odchodom na práce.Sviatočné jedlá:Na svadbe sa podávali koláče plnené makom, lekvárom, tvarohom a krapne. Varila sa mäsová polievka alebo kyslá polievka s údeným mäsom a klobásami. Po svadbe sa pozývali rodina a známi, ktorí neboli na svadbe na otrusky.Na krstinách sa pripravoval mäsitý obed a nechýbali krapne. Rodičke kmotra doniesla fľašu pálenky a uverené sušené slivky, do vankúša novorodeniatka sa dával finančný dar.Vianočné a veľkonočné jedlá boli nielen sviatočnými ale aj obradnými jedlami.Na Vianoce sa pod obrus dávali peniaze a rôzne druhy obilia, aby bola hojnosť a dobrá úroda budúci rok. Z rovnakého dôvodu sa na stôl dávala misa s ovocím a zeleninou. Charakteristickým jedlom sú opekance s bryndzou alebo makom, kyslá kapustová polievka so sušenými hubami a údenou rybou / u evanjelikov s klobásou /.Gazdovia z každého jedla zaniesli dobytku a hydine. Na nový rok sa nejedlo nič z podperia, aby šťastie z gazdovstva neuletelo. Jedlo sa bravčové mäso ako znak blahobytu.Počas fašiangov si ľudia dopriali nielen zábavy, ale aj mäsité jedlá z domácich zakáľačiek, pražili sa krapne /šišky/, mladí regrúti pripravovali fašiangovú bursu, ktorá trvala tri dni a končila sa pred popolcovou stredou pochovaním basy. Do veľkej noci sa dodržiaval pôst, nejedlo sa mäso a neboli zábavy ani svadby. Mäsité jedlá sa podávali až na Veľkonočnú nedeľu. Varili sa slepačie alebo hovädzie polievky s rezancami. Pre kupačov sa pripravovali varené vajíčka, klobása, šunka s chrenom. Piekli sa koláče – hlavne záviny a koledáky / okrúhle koláče /.Povery a praktiky:S prípravou stravy a jej konzumovaním bolo spojených mnoho povier a praktík, ktoré sa rešpektovali. Platil zákaz požičiavania zrna na sejbu. Do prvej brázdy sa nasypali omrvinky z chleba a koláčov zo štedrovečerného stola ako obeť zemi. Po oraní sa oráč po vysadenej zemi pogúľal, aby vyrástla bohatá úroda, zem sa požehnávala krížom , aby Pán dal dobrú úrodu. Po výmlate sa zrno tiež požehnávalo a obradne sa jedol prvý chlieb z novej úrody. S chlebom mohla manipulovať len gazdiná, nesmel stáť na stole kôrkou hore, aby do domu nepriniesol nešťastie, brával sa na jarmoky , aby priniesol šťastie.Veľa povier sa viazalo aj k mlieku. Ak sa v geletkách penilo, malo byť pekné počasie, pršať malo, keď v kotli nevrelo.Zrnité pokrmy znamenali množstvo, ich jedenie bolo významné pre zveľadenie a rozmnoženie všetkého.Medzi najznámejšie ľudové jedlá patrili:Rôzne zemiakové jedlá – kuľaša, pečené zemiaky, varené v šupke, chudobnica, droby, rôzne halušky, pirohy, lokšeS pridaním kapusty: halušky, smetisko, varená kapusta, kapustníkyCestoviny: halušky, ťapky, šúľance, pirohyĎalej sa jedli rôzne kaše, mrvenice, polievky jednoduché aj zapražené.
Autor: zdroj - Liskovská pamätnica,
Modifikoval: Edita Forgáčová,