Liskovské zvyky a obyčaje
V rokoch 1924 - 1934, po kopačke, zbere zeleniny, natlačení kapusty, cez jeseň až do Vianoc sa schádzali mladé dievčatá, pomerne rovnakého veku každý večer v inom dome na priadky. Doniesli si sebou kúdeľ s dreveným kolovratom a priadli ľan a konope. Ovčia vlna sa ťažšie priadla a preto bola spriadaná staršími ženami. Ku dievčatám ustrojení v kroji prichádzali mládenci, ktorí si prisadali ku kúdeli. V dobrej nálade, keď sa mládenec zaliečal dievčaťu zo žartu zapálil kúdeľ. Po návrate domov, aby matka nezbadala po tichučky vyšla na povalu a miesto nej si našla inú, ktorú položila na obvyklé miesto doma. Inokedy mládenec nepozorovane priviazal na praslicu flašku naplnenú vodou a uzavretú štipku ľanu a ako dievčina priadla a poťahovala si ľan, voda sa vyliala z flaše na dievča.Na priadkach mládenci liali z olova kotúčiky na zaťaženie vretena.Zábavné bolo aj piestikovanie. Divčina s previazanými očami zohnutá zdvíhala striedavo chodidlá a mládenci ju piestikom ťapkali po chodidlách, kým neuhádla, ktorý mládenec ju piestikoval.Pri dobrej nálade si dievčatá z jarku nabrali do úst vody a na strede izby kde priadli ,vodu z úst uvoľnili.Ktorej sa to podarilo, verila, že mládenci prídu na priadky.Bolo len málo domov, kde mládenci nesmeli chodiť na priadky pretože im to rodičia nedovolili.Meranie noci - bolo pri ukončení priadok. Dievčatá naznášali do domu kde priadli múku, cukor, maslo a iné prípravky, piekli koláče a varili hádzané halušky/gandze/s bryndzou, alebo kapustou a s chlapcami cez celú noc pri harmonike spievali a tancovali. Domáci pán odchádzal cez priadky na posiedku do susedov.Domáca pani v kúte priadla a starí sedávali na prípecku.Pri ukončení priadok bolo veselo a pri odchode domov si dievčatá s mládencami zaspievali reskú pieseň “Hore dedinou, mládenci idú, oni idú k nám, mám ja izbičku nezametenú, čo oni povedia nám?Izbu zamietla , smeti vyniesla, poď šuhajko k nám, uvila som Ti pierko, perečko, dnes na večer Ti ho dám.”Alebo si zaspievali túto: “Poďme že mi pradulienky, poďme mi domov, ktorá najviac napradie a ten Ondrej Šrobárovie sa ku nej prikláňa.”Na Tri krále, Ondreja a Michala chlapci kupovali svojím dievčatám veľké perníkové srdcia.Na Ondreja liali dievčatá olovo do vody a z figuriek olova si vyčítali kedy sa ktorá vydá. Tiež chodili do domov kde bol Ondrej “tiasť ploty” s rečňovankou: “Plote, plote, trasiem Ťa,svätý Ondrej prosím Ťa, ráč mi to dať znati s kým ja budem pri oltári státi.”Laty odtrhnuté z plota polámali na kolene a zo získaného dreva varili halušky.Do cesta na halušky si dievčatá vložili 12 lístkov s menami ich milencov /jeden bez mena/ a dali halušky variť. Ktorá haluška vyšla z vody prvá na vrch bola ihneď vybratá a zvedavými dievčatami zistené meno budúceho ženícha.Ak v prvej haluške bol lístok bez mena milenca, dievča sa do smrti nemuselo vydať alebo malo do roka zomrieť. Také boli povery, ktoré sa často nesplnili. V januári až marci sa tkala \\\\\\priadza\\\\\\ / plátno na košele, spodné prádlo na obliečky na periny a domáce uteráky / na ručných drevených krosnách so skúsenými tkáčkami. Z nastrihaných handričiek sa tkali pekne formované pamokom v rôznych farbách domáce koberce.Niektoré dievčatá aj ich mamy sa venovali počas dlhých zimných večerov tiež vyšívaniu rôznych obrúskov, košielok, štrikovaniu svetrov, a pod.
Autor: Albíny Karlíková,
Modifikoval: Edita Forgáčová,