Liskovská svadba
Svadba v Liskovej ale aj v Liptove je zaujímavou udalosťou v živote obce.Po zásnubách /pytačkách/ snúbenci chodia na “náuku” ku správcovi farnosti.Po troch ohláškach v miestnom kostole chodí nevesta “po dedine” s krstnou alebo birmovnou matkou, alebo ženou z blízkej rodiny. V minulosti dávali občania mladuche /okrem peňazí/ aj zbožie , zemiaky. Zemiaky nosila mladucha, zbožie krstná mama. Keď mali plné vrece, nechali ho v dome, kde ho doplnili. Večer mladý zať s predným družbom na konskom povoze vrecia vyzbierai. Keď bola veľká rodina vyzbierali aj 30 vriec. Teraz sa chodí mladuchám dobre, keď sa im dávajú len peniaze.U blízkej rodiny mladuchu pohostili, šunkou, klobásou alebo koláčmi a pálenkou alebo vínom. Odovzdali jej svadobný dar, alebo peniaze.Pred sobášom odviezla starejšia na voze alebo aute “rúcho” mladuche/periny, posteľné prádlo, uteráky v truhle, aj gazdovské potreby do domácnosti/ za čo musel mladý zaťzaplatiť. Do rožkov perín dávali mladuche drobné mince, aby mala v manželstve dosť peňazí. Cez dedinu starejšia s prednou družicou pri odvoze rúcha spievali: “Bola to mladucha mala tie periny, štyri vozy sena piatu hrachoviny “a iné. Dovezenú výbavu uložili v byte na miesto, periny zastlali, koberce vystreli na zem, záclony povešali ale šaty z truhly nevyložili. Pred odchodom na sobáš starejší, alebo starejšia uvádzali odpýtanie a “rozlúčku” novomanželov s rodičmi.Rodina pred svadbou podporila mladomanželov aj potrebami na pečenie koláčov /cukor, umelý tuk, oriešky, vajíčka, domáce mäso zo zabíjačky a iné/. Mladý pár chodil pomáhať pred svadbou ku pečeniu koláčov.Na svadbu sa vopred zaistili svadobné šaty, nová obuv a venčeky z mirty pre nevestu. Včas osobne pozývali na svadbu hostí prevažne z blízkej rodiny. Mladý zať zaisťoval hudbu a miesto pre svadbu, družbov a družice /5 až 15 párov/.Po všetkých prípravách vyšiel v určenú hodinu svadobný sprievod na sobáš do kostola. Za bývalého režimu bol aj občiansko - civilný sobáš na MNV počas ktorého vyhrával miestny rozhlas a blahoželali mladomanželom.Cestou na sobáš doprevádzala svadobný sprievod hudba, ktorá účinkovala na svadbe. Ak mladý zať nebol z Liskovej mládenci uzavreli cestu drevenou zábranou a mladý zať musel zaplatiť odstupné 100 - 500 korún s flašou pálenky, ktorú mládenci skonzumovali.Svadobný sprievod tvorili mladomanželia, ktorých doprevádzali rodičia a ostatná rodina, družice a družbovia a párik malých detí, ktoré niesli mladuche závoj.Ak mladomanželom rodičia zomreli pred sobášom išli na hroby položiť kytice.Dom nevesty bol pri vchode vyzdobený venčekom z chvojny do ukončenia dvadby. Liskovský kroj sa pri svadbách nenosí, len sa spievajú ešte staré svadobné pesničky.Sobáš v kostole bol pri svätej omši na ktorom účinkoval sólový spevák alebo cirkevný spevokol, alebo hral organ. Po sobáši pred vchodom do kostola mladomanželom gratulovali aj ostatní prítomní , za čo ich starejšia odmeňovala koláčmi, obyčajne krapňami z košíka. Cestou z kostola sprievod spieval a doprevádzala ho hudba.Kuchári vítajú novomanželov pri vchode do svadobnej miestnosti s gratuláciou a rozbitím sklenenej nádoby, ktorej črepy mladomanželia spoločne pozametajú, aby si v živote navzájom pomáhli. Po zaujatí miesta v svadobnej miestnosti sa svadobní hostia pomodlili pred podaním jedla a starejší im poprial dobrú chuť. Prvý tanec patril mladomanželom a potom aj ostatným. Pred polnocou bol venčekový tanec pri ktorom každý tanečník zaplatil do taniera starejšej poplatok. Vyzbierané peniaze išli mladomanželom. Potom bol obrad keď mladuche s žartovaním a piesňami zložili venček z hlavy pri ktorom družice so sviečkami tancovali okolo mladuchy. Po polnoci sa mladucha predstavila hosťom v preoblečených nových šatách a svadba pokračovala až do ranných hodín. Svadobným hosťom pri odchode domáci odovzdávali “výslužku” /koláče, pálenku, víno/.Po svadbe na druhý deň odpoludnia, rodina pozvala susedov a priateľov na “otrusky”, kde si zaspievali, pojedli koláče a vypili. Výslužky zo svadby poroznášali susedom a priateľom budúci deň.Teraz sa dávajú pred svadbou, aby sa koláče nepokazili.
Autor: zdroj - Liskovská pamätnica,
Modifikoval: Edita Forgáčová,