Volali nás „kosťou“za ktorou slintal každý muž,za chvíľu budeme „kostrou“ čo hodí sa len do truhly už.Škoda, že platí už len minulý časpokiaľ sa týka všetkých krás, ktorými nás Boh obdaril. Keď pozrieš do zrkadla dnes zmokneš hneď, ako by ťa vriacou vodou obaril.Kdeže si mladosť, ty doba sladká, dni plné smiechu a koža hladká? Kdeže ste naše kamarátky,s ktorými zdal sa každý čas krátky. Často nám nebolo pomoci, keď sme to tiahli dlho do noci. Deň s nocou často splývala zážitkov krásnych bol celý príval. Zdalo sa často, že energia z nás priamo kypí, keď zneli piesne, slová a vtipy a keď zaznela hudba veselá, každá sa rada v tanci vrtela. Mali sme radosť, mali sme lásky, skončila mladosť a prišli vrásky. Svet sa zdal krásny, bol plný vônía zrazu staroba pri dverách zvoní. No toto?.... nečakaný hosť, strasie sa z neho až na kosť. Musíš ho ale prijať, tak to už chodí, vždy u niekoho svoju „riť“ zhodí. Viac ju nezdvihne, sedí vytrvale a tak dáš navždy mladosti „vale“. Čas všetko odvial, čas rýchlo letí, dnes už sú staré i naše deti. Na deťoch vidíš, ako čas plynie, čo teba tešilo pomaly hynie. Márne sú protesty, načo sa trápiť, mladosť sa nedá späť ani zázrakom vrátiť. Vykašlime na to! Nech si čas len beží, veď beží každému a my sme v duši svieži.I keď sa mladosť stráca, nesmieme sa ešte vzdať a že je tu staroba?... Prečo ju máme vážne brať? Ešte vždy sú kamaráti, s ktorými bol krásny svet, stretnutie s nimi a spomienky vrátia mladosť iste späť. „starým “ kamarátkam venuje 4 násobná mama a 5 násobná stará mama Veronika Daňová
Autor: Veronika Daňová,
Modifikoval: Edita Forgáčová,
Dnes je štvrtok, 02.05.2024