Posvätenie zvona a oslava 70. výročia posviacky chrámu
Nedeľa - 19. novembra 2006 bola pre rímskokatolíckych veriacich občanov v našej obci veľmi slávnostná. Oslavovali 70. výročie posviacky chrámu „Premenenia Pána“, ktorý bol posvätený dňa 15.11 1936 a posvätenia nového zvona, ktorý nesie meno svätého Jána evanjelistu. Na túto slávnosť prijal pozvanie otec biskup Štefan Sečka, vdp. Vincent Dorník, vdp. Rudolf Vetrík , ktorí v minulých rokoch boli správcovia rim.-kat. farnosti v Liskovej a vdp. František Kočibal – rodák z Liskovej.Pred začiatkom svätej omše vysvätil otec biskup Štefan Sečka zvon , ktorý bol uložený pred kostolom a slávnostne vyzdobený. Miestny cirkevný spevácky zbor pripravil a zaspieval pri tejto príležitosti oslavnú pieseň „Ajhľa deň prekrásny“. Potom sa veriaci presunuli do kostola na sv. omšu. Na úvod starosta obce Ján Lauko objasnil históriu zvonov v Liskovej, ktoré slúžia pre všetkých našich obyvateľov . Vo svojom prejave ďalej uviedol:„Ste zdravý, srdce vám bije ako zvon!Poznáme všetci ten povznášajúci pocit: keď lekár po zdravotnej prehliadke vyriekne takúto vetu, máme chuť lietať. Zvon v našej hrudi znamená život, znamená zdravie , znamená šťastie, ktoré sa za žiadne peniaze kúpiť nedá.Človek je dielom božím, srdce v jeho hrudi je dar. Ale i zvon, ukrytý v srdci našej obce, v chrámovej veži, je darom. Odliali ho ruky majstrov.... , do kovu ukryli tóny, schopné ohlásiť sviatok, zvolať nás do kostola, pripomenúť nám, že nie sme ostrovom. Nikto z nás nie je v spoločenstve kostolného zvona osamelý. Pri jeho zvuku sa zakaždým započúvame, čo nám chce povedať o živote v našej obci. Pri tom radostnom sa spokojne prežehnáme, pri tom smútočnom vieme, že niektorého z nás postihol smútok a utekáme k nemu, aby pocítil našu bratskú blízkosť. Zvon sa stáva naším každodenným spoločníkom rovnako ako denná modlitba. Iba jeden krát v roku má zvon podviazané srdce – to vtedy, keď sa máme ponoriť do håbky svojho svedomia a spytovať ho, či sme hodní božej obety. To veľkonočné ticho nad našimi hlavami býva dobrou príležitosťou, aby sme načúvali zvonu vo svojej hrudi. Aby sme hľadali, kade vedú cesty k dobru. Dobrou mapou pri hľadaní správnej cesty je chrám boží. Vieme, že nikto sa nenarodí ako zločinec, ako sa nikto nenarodí ako svätec. O nás, ľuďoch, vždy vypovedajú iba naše skutky. Múry tohto chrámu ukrývajú príbehy už niekoľkých generácií. Tu sme, ešte nevedomí, prijímali svätý krst, tu sme kráčali po prvý raz k oltáru, aby sme prijali telo Božie, tu sme prijímali sviatosť manželstva, a tu sa kňaz lúčil s mnohými našimi spoluobčanmi. Hovorí sa, že spoločná modlitba má silu znásobenej energie a naša spoločná skúsenosť to dokazuje. V našom kostole je silný zdroj tejto energie. Vďakabohu, že jej žriedlo nevysychá....Neraz v živote tápame, nie sme si istí, či ideme správne, nevidíme svetlo na konci tunela. Vtedy potrebujeme cítiť spolupatričnosť so svojimi druhmi, začuť radostný zvon nad našimi hlavami, prijať jeho pozvanie a stretnúť sa v tichej modlitbe. Nech nám Pánboh pomáha, aby tak bolo dnes, zajtra i na veky vekov.“ Slávnostnú svätú omšu celebroval otec biskup Štefan Sečka. Na začiatku vysvätil sedes – sedenie pre celebranta a koncelebrantov. Vdp. Stanislav Culka – správca farnosti hovoril o prebudovaní kostola, ktorého prestavba započala v marci v roku 1934. Rozpočet na prestavbu bol 700 tis. Sk. Na kostol bola vyhlásená zbierka, kde veriaci vyzbierali 500 tis. Sk. Nový kostol bol vysvätený 15. novembra 1936.Na záver správca farnosti vdp. Stanislav Culka poďakoval všetkým prítomným za účasť na sv. omši, za prípravu slávnosti, za sponzorské finančné a vecné dary venované na výrobu zvona, opravu kostola a výrobu sedesu . Počas omše pracovníci za pomoci žeriavu zvon osadili do zvonice. Po skončení omše nový zvon už vyprevádzal veriacich z kostola.Pred kostolom ženy ponúkali veriacich koláčmi.Vzácni hostia boli pozvaní na slávnostný obed.
Autor: OÚ Lisková,
Modifikoval: Edita Forgáčová,