Pamiatka zosnulých.
Sviatok zosnulých alebo ľudovo Dušičky sú podľa kresťanskej tradície spomienkou na zosnulých. Tento sviatok pripadá na 2. november, teda deň po sviatku Všetkých svätých.
Smútočné kytice v tomto
období prináša na hroby svojich blízkych nespočetné množstvo ľudí. Práve takto
chcú poslať odkaz, že na nich stále myslia a nezabúdajú. Smútočné vence vyrobené z
ihličia, sušených kvetov, či umelých rastliniek zdobia všetky hroby na
poslednom mieste odpočinku v každom meste, či dedine. Sviatok mŕtvych sa v
kresťanskom svete oslavuje od 10. storočia, v roku 998 ho zaviedol
benediktínsky opát Odillo vo francúzskom kláštore Cluny. Pravda však je, že
korene tohto sviatku sú oveľa staršie, historici predpokladajú, že je odvodený
z keltského sviatku Samhain. Od 13. storočia sa pamiatka zosnulých začala
sláviť v 18 ďalších európskych krajinách. V Ríme zdomácnel sviatok až v 14.
storočí. Od roku 1915 sa táto podoba rozšírila na popud pápeža Benedikta XV po
celej rímskokatolíckej cirkvi.
Dnešná Pamiatka zosnulých -
dušičky nadväzuje na prvý novembrový deň, na ktorý podľa cirkevnej tradície v
liturgickom kalendári pripadá sviatok Všetkých svätých. Tento deň, ľudovo
označovaný ako dušičky, oznamuje aj zvýšený ruch na cintorínoch, kam ľudia
chodia zapaľovať sviečky ku kvetmi a vencami ozdobeným hrobom svojich
blízkych a spomínajú na nich.
Dušičky v minulosti
Ľudové povery tvrdia, že večer 1.
novembra vystupujú duše zomrelých z očistca, aby si raz za rok odpočinuli od
večných múk. Preto sa v minulosti vždy zišla celá rodina a naplnila olejovú
lampu maslom, to aby si duše mohli potrieť svoje pekelné spáleniny, a všetci sa
napili mlieka, aby sa duše ochladili. Druhý deň, na Dušičky, sa bežne chodilo
na cintorín, kde sa venovali starostlivosti hrobom zosnulých. Tradičné bolo
skladanie kamienkov, kladenie vencov a zapaľovanie sviečok. Tieto zvyky sa
zachovali dodnes. Samozrejmosťou bývala aj modlitba za duše zosnulých.
Dušičky sú, hneď po Vianociach,
druhým najväčším sviatkom, ktorý si spoločne pripomína ako veriaca, tak neveriaci
spoločnosť. Určite sa každý z nás vyberie na hrob položiť svoj odkaz zosnulému
a uctiť si tak jeho pamiatku. Práve v tento deň akoby na malú chvíľu do každého
srdca zavítalo dobro. Ľudia si uvedomujú blízkosť smrti a straty milovaného. A
práve v takýchto chvíľach sa aspoň raz v roku všetci staneme milšími a ponárame
sa do svojich myšlienok.
Autor: Edita Forgáčová,