Páračky v Liskovej.
V kronikách mnohých okolitých dedín sa určite nájdu zápisy o starých, ale tradičných ľudových zvykoch. Jedným z nich bolo aj páranie peria. Gazdiné, ktoré mali dcéry, väčšinou chovávali husi. Tie každý rok šklbali z peria a odkladali ho. Keď ho už mali dostatok, tak sa za zimných večerov schádzali – raz u jednej, raz u druhej na páračkách. Páranie peria – to je oddeľovanie peria od kostoniek, aby vo vankúšoch a perinách nepichali.
Na tento starý zvyk sme si spomenuli aj u nás a rozhodli sme sa, že ho obnovíme. Ženy z oddielu RTVŠ sa zišli „u gazdinej“, ktorá má dievky súce na vydaj. Prijala ich vo svojom príbytku, aj šišiek nachystala, aby hladné neboli, aj vínka, aby ich „piera“ v krku nešteklilo. Pri speve a smiechu išla robota od ruky. Prebrali nielen všetko perie, ale aj dedinské novinky – tak ako patrilo a bolo zvykom. Po robote na zajedenie gazdiná núkala chrumkavú chudobincu. Prišli pozrieť aj chlapi, našťastie pod „kabanicou“ nemali vrabca, ktorý - keby ho do toho peria pustili – by narobil riadnu paseku.
Peria napárali dosť, bude na vankúš aj na perinu, veď dievkam sa zíde.
A že bolo veselo, to snáď ani netreba dodávať. A možno časom obnovíme aj ďalšie zvyky – je ich ešte zabudnutých dosť.
Autor: Edita Forgáčová,